Ten čas tak rýchlo uteká

Ešte pred nedávnom sme mali malé bábätko v perinke, ktoré bolo na nás vo všetkom odkázané. Kam sme ho položili, tam sme ho i našli. Postupne sa začalo osamostatňovať, liezlo si samo kam sa mu zachcelo až sa zdalo, že pred nami uteká. Ako čas ubiehal, začalo chodiť do škôlky, školy, našlo si veľa kamarátov a rodičia tu naraz boli len na to, aby mu pripravili desiatu a vyprali oblečenie.

Kde si?

Ani sme sa nenazdali a už má naše dieťatko trinásť rokov.  Začína sa nás pýtať čím ďalej tým častejšie, či môže stráviť celý víkend mimo domova, alebo či môže v piatok večer prísť z kina až o desiatej hodine. Ešteže existujú mobily a my máme prehľad, čo práve naše dieťa robí a kde je. I keď v poslednej dobe počúvame, aby sme toľko krát nevolali, že je to trápne…